Počas dynastického obdobia sa názory o živote po smrti menili. Spočiatku mal iba faraón dušu dosť silnú na to, aby opustila hrobku a žila s bohmi. Všetci ostatní museli existovať v podobe duchov vo svojich hrobkách. Názory o živote po smrti sa zdemokratizovali počas Strednej ríše. Ak boli vykonané príslušné rituály, každá duša mohla opustiť svoju hrobku a žiť s Usirom na Trstinových poliach (egyptské záhrobie). Egypťania si najímali trúchliacich, ktorí na pohreboch plakali a sypali si na hlavu prach. Pri dverách hrobky kňaz vykonal obrad otvárania úst a to tak, že sa dotýkal tváre múmie posvätnými nástrojmi. Tento rituál umožňoval duši zosnulého návrat k životu. Duša potom putovala na západ, kde mala prejsť labyrintom a odpovedať na otázky démonických strážcov brány. Nakoniec zosnulého súdili Usir a Maat (bohyňa spravodlivosti).